Na 10kg olív z olivovníka sa spotrebuje 900g dusíka, 200g fosforu a 100g draslíka. Podľa zloženia pôdy obvykle sa požíva pre hnojenie pomer NPK 2:1:2 príp. 1:0,5:1,5 v závislosti od nárokov na konkrétne odrody. Z organických hnojív má najväčší podiel hnojenia maštalný hnoj.
Priemerné zastúpenie živín stromu olivy je nasledovné:
ivinyjpg
Najlepší hnoj je z oviec a kôz zapravený do pôdy v zimnom období. Organická hmota získaná z hnojenia pozitívne ovplyvňuje rast rastlín, odolnosť a stabilitu voči nepriaznivým poveternostným vplyvom. Organická hmota  aktivuje mikrobionálny život, zlepšuje štruktúru pôdy, upravuje pôdnu reakciu, uľahčuje asimiláciu živín, zabraňuje vyplavovaniu živín, podporuje koreňový systém a absorpčnú kapacitu a zvyšuje retenciu vody.
Ďalšie hnojivá - zaoraná močovka spolu so slamou a fosforečnými hnojivami,  humusové látky, kompost.

Z ďalších hnojív je možné využiť eko hnojivá ako guáno, mäsokostnú múčku, piliny, slamu, suché lístie, rastlinný odpad. Rozdrvené konáre olivovníkov sú vhodné na mulčovanie.
Najdôležitejším prvkom výživy je dusík.  Dusík stimuluje vegetatívny rast, aktivuje celkovo metabolizmus rastliny a zvyšuje dynamiku nárastu listovej plochy. Týmto zabezpečuje zvyšovanie intenzity fotosyntézy, a podporuje prijateľnosť ostatných živín. Je nevyhnutným prvkom pre vznik kvetov a a tvorbu plodov. Nedostatok dusíka môže spôsobiť nerovnomerné kvitnutie, opad kvetov, predčasný opad plodov. Jeho funkcia je teda v oboch fázach nevyhnutná, ako v období rastu tak aj počas tvorby plodov . 
Dusík je potrebný najmä vo fázach: vegetatívneho rastu, kvitnutia, pri tvorbe plodov, pri tvrdnutí kôstkovice. V praxi je vhodná aplikácia dusíka v dvoch fázach - vo februári a v júni.

Fosforečná výživa v pôde zvyšuje úrodu a kvalitu olivovníkov.  Obsah fosforu v pôde závisí od minerálneho zloženia pôdy  - zloženia materskej horniny resp.  obsahu humusu.  Príjem fosforu z hnojív rastlinami sa značne zvyšuje zvyšovaním dávok dusíka. Fosforečné hnojivá sa dlhodobo aplikujú do pôdy na jeseň a zimu.   Na pôdach s dobrou zásobou fosforu sa odporúča hnojiť hnojivami s nízkym obsah fosforu a draslíka, a vyšším obsahom dusíka.

Hnojenie draslíkom -  Draslík podporuje tvorbu úrody, ovplyvňuje rast a odolnosť rastliny voči nepriaznivým klimatickým podmienkam a vplýva aj na kvalitu produkcie.  Nedostatok draslíka spôsobuje nekrózu na špičkách starších listov a zmenu zafarbenia listovej čepele.   V období vysokých teplôt a horúčav,  dostatočné množstvo draslíka v pôde zabraňuje predčasnému  opadaniu olív a podporuje rovnomerné dozrievania kôstkovíc. Najpoužívanejším draselným hnojivom je síran draselný (50% K)  a dusičnan draselný (46% K). 
Hnojenie vápnikom - vápnik je  dôležitý pre olivovník pre formovanie bunkových stien a translokáciu cukrov v rastline.
Nedostatok vápnika sa u mladých rastlín prejavuje deformáciami rastu. Mladé listy zostávajú drobné, zdeformované a tmavé. Korene sa sfarbujú do hneda a dochádza k zahnívaniu koreňovej sústavy.

Síra je súčasťou sírnych aminokyselín a má pozitívny vplyv na obsah oleja v plodoch olivy. Horčík zabraňuje chloróze listov, je súčasťou chlorofylu a ovplyvňuje intenzitu fotosyntézy.

Stopové prvky -  V maštaľnom hnoji a organickom komposte sú všetky potrebné stopové prvky, ale môže dôjsť aj k občasnému nedostatku bóru, zinku, horčíka.  Bór pôsobí na klíčenie peľových zŕn, na tvorbu plodu a reguluje prijateľnosť ostatných živín. Nedostatok bóru spôsobuje problémy s opeľovaním.


Späť na e-shop