Zimovanie olivovníkov.

Zimovanie olivovníkov možno rozdeliť do dvoch kategórií:
  • mobilné zimovanie (zimovanie črepníkových rastlín umožňujúcich presun)
  • fixné zimovanie (zimovanie rastlín vysadených v záhrade)
Mobilné zimovanie črepníkových rastlín.
Rastlina, ktorá je mobilná (t.j. vysadená do kvetináča, príp. kontajnera) môže v koreňovom bale ľahko premrznúť. Je vhodné ju koncom mesiaca október, príp. začiatkom novembra presunúť do priestorov, ako je vestibul, pivnica, veranda, chodba, zimná záhrada, kde sa teplota optimálne pohybuje v rozmedzí optimálne od 10 do 12°C, (do 13°C) je tu svetlo a je odvetraná prípadne je tu možné zabezpečiť prúdenie vzduchu.
Olivovník v črepníku ne
Dôležité pre presun je nájsť deň vyrovnaných teplôt. To znamená, že ak máme vestibul v ktorom sa udržuje teplota 10°C je potrebné presúvať rastlinu do vestibulu v čase práve keď je vonkajšia teplota tiež cca 10°C.  V prípade, že rastlinu presunieme z teplého prostredia do studeného, spôsobíme jej tepelný šok (stres) na ktorý reaguje opadom listov. V opačnom prípade pri presune do tepla olivovník reaguje tiež čiastočným opadom listov, nakoľko sa dostal do suchého prostredia. Rýchla pomoc je rosenie listov. Pri opade listov z uvedeného dôvodu sa tiež nič nedeje. Olivovník sa na jar opäť celý zazelená. Ako bonus si môžeme z nových listov pripraviť olivový čaj na zníženie krvného tlaku.  
Dôležité pre pestovanie a zimovanie olivovníka je tiež zabezpečenie cirkulácie vzduchu. V prípade že cirkuláciu a výmenu čerstvého vzduchu nemáme možnosť zabezpečiť je potrebné sledovať stav olivovníka, nakoľko je zvýšený predpoklad jeho napadnutia škodcom 

Fixné zimovanie rastlín vysadených v záhrade.
Olivovníky vysadené do voľnej prírody - záhrady je potrebné aby boli orientované na južnú stranu v mieste, kde majú možnosť byť na celodennom svetle.  Ich odolnosť najmä u starších rastlín je do -10°C, niektoré variety až do -18°C. Olivovníky pri teplote -7/-8°C už je vhodné chrániť prihrnutím zeme na korene, mulču, pilín, lístia, krátkodobo obalením koruny do prírodnej textílie s potrebou vetrania, uzavretím do makrolonu a temperovaním a pod. . Po premrznutí koruny dôjde k opadu listov prípadne k odumretiu tenkých vetvičiek, ktoré zdravý koreň zvyčajne na jar znovu obdarí novými výhonkami. Staršie olivovníky dobre zakorenené dokážu prežiť i naše tuhšie zimy. Olivovníky vo vonkajšom prostredí je potrebné aby mali dostatočnú drenáž odvodnenie. Chlad a vlhkosť je ich veľký nepriateľ v koreňovej časti, kde môže dôjsť k odhnívaniu koreňov. 
Zber olív.
Plod olivovníkov - oliva dozrieva v mesiacoch november, december. 
Skorý zber umožňuje získavanie oleja, ktorý je kvalitatívne hodnotnejší, nakoľko obsahuje menej tuku a je vhodnejší na konzervovanie. Skorým zberom sa dá predísť i škodám z vplyvov nepriaznivého počasia vetra, krupobitia, chladu. Neskorý zber  spôsobuje dozretie, ale súčasne straty na úrode.  V praxi v závislosti od zemepisnej šírky a druhu odrody sa zber realizuje už od septembra až do marca. 
Zber stolových olív sa vždy začína skôr, ako oliva dosiahne zrelosť. Takéto olivy sú konzervované určené pre konzum. Prvý zber olív na výrobu oleja, alebo stolových olív (čiernych) sa realizuje v čase strednej zrelosti. Druhý zber sa realizuje v čase plnej zrelosti. 
Pre ručný zber olív je potrebných až 140hodín práce/1Ha čo činí až 40% starostlivosti o olivovníky. Zber je citlivá činnosť s výrazným vplyvom na kvalitu a množstvo oleja.
Ručný zber olív - je to najpomalší a najdrahší zber pri ktorom sa získavajú najkvalitnejšie olivy na výrobu olivového oleja a oleja na opaľovanie.  Ručný zber je jediný spôsob zberu stolových olív. Naviac u tohoto zberu nedochádza k žiadnemu poškodeniu stromov a vetvičiek. Olivy nesmú byť nijako poškodené, inak by znížili obchodnú kvalitu. Ručný zber zelených olív sa vykonáva koncom septembra a začiatkom októbra.
Spontánny zber olív - olivy sa zbierajú zo sietí, ktoré sú natiahnuté na zemi pod olivovníkmi.  Nevýhodou tohoto druhu zberu je , že olivy sú zmiešané prezreté s nahnitými a výťažok oleja z takýchto olív je nízkej kvality.
Zber obíjaním - olivy sa zberajú obíjaním vetvičiek dlhými palicami, čím dochádza i k poškodeniu vetvičiek a olivovníka.  Tento zber je pomerne rýchly a využíva sa pre zber stolových olív.
Zber hrabľami - zber sa realizuje prehrabaním olivových vetvičiek špeciálnymi hrabľami. Je to rýchly zber olív, ktoré padajú do sietí natiahnutých pod olivovníkom v tvare dáždnika. Tento druh spôsobuje olivovníkom stres, poškodzuje vetvičky i plody.
Mechanický zber - pretriasanie - zber pomocou vybrácii z traktoru, ktorý spôsobuje chvenie kmeňa vibračným strojom s teleskopickým ramenom a trasenie stromu. Olivy opadajú na natiahnuté siete, škody sú minimálne , zber je rýchly, bez negatívnych vplyvov na kvalitu oleja.  Mechanický zber je málo využívaný vzhľadom na ekonomickú nevýhodnosť. 

Úprava a využitie olív po zbere  - Po zbere sú olivy odnesené do mlyna v čo najkratšom čase najneskôr do 24 hodín. Pri transporte musia byť olivy správne  vetrané. Na prepravu sa využívajú plastové koše alebo bedne, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu. Olivy sa melú v deň zberu, nakoľko obsahujú kvasiacu rastlinnú vodu a olej, ktorý oxiduje. Dĺžka skladovania olív má významný vplyv na kvalitu výsledného produktu. V čističkách sa olivy čistia a umývajú, triedia podľa kvality a druhu. V mlyne sa realizujú nasledujúce mechanické procesy: mletie, lisovanie a dekantácia (oddeľovanie, zlievanie):

Mletie olív: sa realizuje roztlačením olív na mažiari alebo kamenných žarnovoch, až kým vznikne homogénna hmota.

Lisovanie: Táto hmota sa podrobí prvému lisovaniu za studena na získanie tekutej časti: oleja a rastlinnej vody. Najlepší olej sa extrahuje z hmoty z prvého lisovania za studena (panenský olej).

Dekantácia: Oddelenie vody od oleja. Zvyšky rastlinnej vody sa oddeľujú od oleja prirodzeným oddeľovaním alebo pomocou vertikálneho odstreďovania

Zber olív v našej zemepisnej šírke nie je zďaleka kvalitou olív porovnateľný s tými zo stredomoria.  Olivy nemajú tak výdatné podmienky pre dozretie čo sa odráža aj v ich kvalite. Z uvedených dôvodov pestovanie olivovníkov na Slovensku smeruje viac k estetike prostredia, ako k výnosom ovocia.